Cesta do ranej histórie Slovákov

Hoci opisy Uhrov (starých Maďarov) a ich činov v rôznych historických dokumentoch pochádzajúce najmä od franských a bavorských letopiscov vyzerajú hrôzostrašne (pozri článok: Príchod starých Maďarov (Uhrov) k strednému Dunaju), predsa len nemohlo dochádzať k väčšej fyzickej likvidácii pôvodného obyvateľstva na územiach, ktoré Uhri – starí Maďari obsadili. Ako […]

Občania hovariaci po maďarsky oslavujú rok 897 ako príchod do „svojej vlasti“. Pompézne oslavy sa konali v roku 1897 i v roku 1997 v Maďarsku, aj na juhu dnešného Slovenska, kde odkrývali pamätníky k tomuto výročiu. Ale oslava jedného roku, ako príchod nejakého etnika na nové územie nemá žiadnu logiku a je iba prejavom šovinizmu. Národy neprichádzali na nové […]

Kráľ Svätopluk zomrel v roku 894. Čo sa dialo po jeho smrti v Moravskom kráľovstve ? Poďme si rozobrať udalosti po roku 894 až do roku 907, ktorý sa často uvádza ako rok zániku starej Moravy, Moravského kráľovstva (Veľkej Moravy, Veľkomoravskej ríše). Po smrti najsilnejšieho vládcu starej Moravy, kráľa Svätopluka I. v roku 894, vlády sa ujali jeho synovia Mojmír II. a […]

Svätoplukovým sídlom za vlády Rastislava bola Nitra. Dokladajú to mnohé údaje v rôznych historickým materiáloch, hoci nie v doslovnom znení. Keď Svätopluk sídlil v Nitre, bol s Rastislavom do roku 870 spoluvládcom Moravy, alebo bol skôr v podriadenom postavení voči Rastislavovi. Svätopluk bol synovec Rastislava, predpokladáme teda, že Rastislav bol starší a skúsenejší […]

Hoci Svätopluk rozšíril hranice Moravy a za krátku dobu môžeme za jeho panovania hovoriť o veľkom územnom rozmachu Moravy, v skutočnosti spôsobil zánik Moravy, najmä tým, že zlikvidoval Metodovu slovenskú cirkevnú školu po smrti Metoda. (Prečo niekedy používam výraz Sloven, Sloveni, Prasloveni, slovenský a nie Slovan, Slovania, slovanský píšem tu: K názvom […]

Sídlom Rastislava v západnej časti starej Moravy (čo bola dnešná Morava, severovýchodná časť dnešného Rakúska – Moravské pole a slovenské Záhorie až po Devín a Bratislavu, Malé a Biele Karpaty) bolo pravdepodobne Staré Město v Uherskom Hradišti, ktoré sa do 13. storočia nazývalo aj Velehradom (pozri: Staré Město – Velehrad). Velehrad máme pritom viackrát […]

Od roku 846 začal na Morave vládnuť Rastislav, synovec Mojmíra I., ktorého na kniežací trón dosadil bavorský kráľ Ľudovít Nemec. Rastislav bol voči Ľudovítovi Nemcovi ešte vo vazalskom postavení, ale nie nadlho, čoskoro táto závislosť Moravanov voči Bavorom pominula. Synovec Rastislava – Svätopluk sídlil zatiaľ v Nitre a ovládal ako údelné knieža […]

Počiatky vzniku starej Moravy sú pre nás neznáme. Nepoznáme mená moravských kniežat, ktoré vládli pred Mojmírom I. a Pribinom (o Pribinovi píšem podrobne tu: Dejinná súvislosť Blatnohradu a starej Moravy). Nevieme ani to, kedy začal vládnuť Mojmír I., historické dokumenty o tom mlčia. Vieme iba, že Mojmír I. bol už pokrsteným vládcom Moravy a svoju vládu […]

Názvy Veľkomoravská ríša, Veľká Morava sú u nás, podobne ako v Čechách, veľmi zaužívané, boli vymyslené novodobými historikmi, ale nie sú to autentické názvy, naši predkovia v 9. storočí takto nenazývali svoju vlasť. Nikde v starých historických dokumentoch sa názov „veľká Morava“ alebo „veľkomoravská ríša“ nevyskytuje okrem práce Konštantína […]

(Prečo niekedy používam výraz Sloven, Sloveni, Prasloveni, slovenský a nie Slovan, Slovania, slovanský píšem tu: K názvom „Slovan, slovanský, slovančina…“) Prví Prasloveni sa začali formovať približne pred 5.5 tisícmi rokmi a poznáme ich pod výrazom ako obyvatelia „jamovej kultúry“ (3300- 2500 pred n.l.). Kolískou prvých praslovenských kmeňov bola teda […]