Cesta do ranej histórie Slovákov

(Prečo používam výraz Sloven, Sloveni a nie Slovan, Slovania píšem tu: K názvom „Slovan, slovanský, slovančina…“) Dnešní potomci korutánskych Slovenov sú Slovenci, ktorých my a Česi nazývame Slovinci, ich krajina sa volá Slovenija, v latinčine Sclavinia. Bolo by teda správnejšie Slovinsko nazývať autenticky, teda Slovénia a Slovincov by sme mali nazývať […]

Nestor bol ruský mních v Kyjeve v Pečerskom kláštore, kde žil na konci 11. a začiatkom 12. storočia. Podáva nám dôležité svedectvo o rozšírení našich predkov po Európe. Jeho letopis pochádza z obdobia okolo roku 1115. Nestor spracoval ešte staršie letopisy z 10. storočia z Novgorodu a z Kyjeva, k dispozícii mal aj dokumenty siahajúce až do obdobia starej Moravy z 9. […]

Naši prerdkovia boli v 7. storočí organizovaní v Samovej ríši. Vieme to z tzv. Fredegarovej kroniky, o ktorej sa predpokladá, že ju napísal nejaký cestovateľ menom Fredegar, ktorý pravdepodobne žil v tej dobe. O tom, čo sa všetko odohralo v súvislosti so Slovenmi a Samom v 7. storočí, vieme takmer iba z tejto kroniky, je toho pomerne veľa, ale nevieme presne, kde sa to všetko […]

Panónia je názov územia, ktoré bolo vytvorené ešte za čias Rímskej ríše ako jeho okrajová provincia. Na severe bol Dunaj severnou hranicou Panónie od dnešnej Viedne až po dnešnú Budapešť a ďalej bol Dunaj východnou hranicou Panónie až po Srbsko. Panónia sa teda nachádzala približne tam, kde je dnes západná časť Maďarska oddelená Dunajom. Do 6. storočia sa v […]

Prvé písomné správy o tom, kde naši dávni predkovia sídlili a kam sa rozšírili v 1. tisícročí, pochádzajú najmä od byzantských – gréckych dejepiscov a od ruského mnícha Nestora. Prečo používam výraz Sloven, Sloveni a nie Slovan, Slovania píšem tu: K názvom „Slovan, slovanský, slovančina…“ Tak napríklad Prokopios, známy grécky dejepisec, […]