Cesta do ranej histórie Slovákov

Svätoplukovým sídlom za vlády Rastislava bola Nitra. Dokladajú to mnohé údaje v rôznych historickým materiáloch, hoci nie v doslovnom znení.

Keď Svätopluk sídlil v Nitre, bol s Rastislavom do roku 870 spoluvládcom Moravy, alebo bol skôr v podriadenom postavení voči Rastislavovi. Svätopluk bol synovec Rastislava, predpokladáme teda, že Rastislav bol starší a skúsenejší ako Svätopluk. Kedy sa Svätopluk stal kniežaťom Nitry nevieme, prvýkrát sa spomína v staroslovenských historických dokumentoch od roku 863, keď spolu s Rastislavom a Koceľom poslal posolstvo do Byzantskej ríši k cisárovi Konštantínovi. Keď Svätopluk v roku 870 odstránil Rastislava a v roku 871 zničil Karolmanovo vojsko (pozri tu), stal sa samovládcom celej Moravy teda dnešnej Moravy aj Nitrianska.

Svätopluk musel stále odolávať nemeckým útokom, ktoré organizoval Ľudovít Nemec alebo jeho syn Karolman. Po smrti Karolmana v roku 880, ujal sa správy nad Panóniou Karolmanov syn Arnulf. Po nezhodách Arnulfa so Svätoplukom, Svätopluk vtrhol v roku 884 do Panónie so silným vojskom a Panóniu obsadil. Úryvky z Fuldských letopisov hovoria o tom toto: „Jeho (Svätoplukovo) vojsko bolo tak veľké, že cez jedno miesto pochodovalo od svitu do mrku. S týmto ohromným vojskom plienil 12 dní v Arnulfovom panstve (teda v Panónii), nakoniec tak, ako chcel, vrátil sa domov neohrozený. Potom ešte inú časť svojho vojska poslal za Dunaj. Keď sa to dozvedeli Megingoz a Papo, najstarší synovia Engilšalka a Viliama (Engilšalk a Viliam zahynuli v boji proti Svätoplukovi už v roku 871), hľadajúc záchranu v úteku, zahynuli v rieke, ktorá sa volá Rába …porušením tohoto mieru bola Panónia za dva a pol roka východne od Ráby celkom zničená.“

Svätopluk pričlenil Panóniu od roku 884 k svojmu Moravskému kráľovstvu až po rieku Drávu, a názov Morava sa začal používať i pre toto územie. Vieme to napríklad z práce Konštantína Porfyrogennetosa z 10.storočia, ktorý označil územie obsadené Uhrami takto: „Turci (Uhri) prebývajú v zemi Moravii medzi riekami Dunaj a Sava“, alebo z rovnako starobylej po grécky napísanej pamiatky o Živote sv. Klimenta, kde sa dozvedáme, že pápež Hadrián II. vysvätil Metoda za arcibiskupa panónskej Moravy: „Ale samého veľkého Metoda, hoci sa veľmi zdráhal a vyhýbal, vysvätil za biskupa Moravy panónskej“.
Panónia bola teda spojená do jedného cirkevného obvodu so starou Moravou a s poverením pápeža Hadriána II sa tu od roku 870 stal Metod panónskym arcibiskupom. Na Morave vtedy vládol kráľ Svätopluk a v Panónii knieža Koceľ. V roku 880 sa Panónie zmocnil Arnulf a od roku 884 Panóniu ovládol Svätopluk I.

Keď Svätopluk ovládol Panóniu, zostal tu celý rok, potom sa vrátil späť a neskôr prišiel do Panónie zase: „Keď knieža (Svätopluk) za rok nebol porazený (v Panónii), vrátil sa aj s vojskom domov. Ostatne v nasledujúcom roku knieža, keď znova zhromaždil veľký zbor, nepriateľské vojsko nepriateľsky do Panónie privádza, takže ak predtým niečo ostalo, teraz ako vlk zhltol všetko“. 

Fuldské letopisy tieto udalosti zaznamenávajú po svojom, vidia v Svätoplukovi nepriateľa Bavorov, ale v Panónii sa Nemci nevyskytovali, boli tu Sloveni, predtým organizovaní v Pribinovom a neskôr v Koceľovom kniežatstve. Preto ovládnutie bývalého slovenského – panónskeho Koceľového kniežatstva Svätoplukom nebolo nič neprirodzeného, pretože Pribina a jeho syn Koceľ boli predtým nitrianski veľmoži, možno boli dokonca v príbuzenskom vzťahu so Svätoplukom. Navyše, za života Koceľa, bolo Svätoplukovo moravské kniežatstvo a Koceľové panónske kniežatstvo pod spoločnou cirkevnou správou, bolo to moravsko-panónske arcibiskupstvo na čele s arcibiskupom Metodom.

Z našich staroslovenských písomných dokladov a z gréckych písomných správ vôbec nevyplýva, že Svätopluk násilne obsadil bývalé Koceľové kniežatstvo v Panónii za účelom jeho drancovania. Ale my už vieme, že franské, či nemecké písomné historické doklady z hľadiska ich interpretácie musíme brať z rezervou, boli predsa poplatné vtedajším franským a nemeckým vládnucim vrstvám.
Po smrti Svätopluka v roku 894 sa Panónie znovu zmocnil Arnulf a po smrti Arnulfa v roku 899 do panónsej Moravy prišli kočovní Maďari. Pôvodných ázijských starých Maďarov nebolo veľa (pozri: Pátranie po starých Maďaroch). Boli však veľmi výbojní a využili roztrieštenosť panónskych Slovenov po zániku blatnohradského slovenského kniežactva.

(Prečo niekedy používam výraz Sloven, Sloveni, Prasloveni, slovenský a nie Slovan, Slovania, slovanský píšem tu: K názvom „Slovan, slovanský, slovančina…“)

Stará Morava nad Dunajom bola ku koncu 9. storočia taktiež značne oslabená a synovia Svätopluka I. nedokázali udržať panónsku Moravu pod svojou správou. Do čela panónskych Slovenov žijúcich pod Dunajom sa postavili výbojní starí Maďari, tu žijúcemu slovenskému obyvateľstvu vnútili svoju reč, protomaďarčinu, ktorú Sloveni obohatili veľkým množstvo slovenských výrazov, pretože protomaďarčina ich nemala vo svojom slovníku. Uhri boli na nízkej kultúrnej, spoločenskej i cirkevnej úrovni, dokázali však stmeliť roztrúsené slovenské obyvateľstvo žijúce v Panónii.

České knieža Bořivoj a kráľ Svätopluk.

Za vlády prvého historicky doloženého českého kniežaťa Bořivoja boli Čechy vo vazalskom postavení k starej Morave a k Svätoplukovi. Vieme to zo staročeských písomných dokumentov, kde sa spomína krst Bořivoja „keď Bořivoj prišiel k svojmu vojvodovi čiže kráľovi Svätoplukovi na Moravu, ktorý ho prijal láskavo a zároveň s ostatnými ho pozval na hostinu.“ 

Svätopluk I., kráľ Moravy dosiahol takú moc, že sa silou vyrovnal nemeckému kráľovi a neskôr cisárovi Arnulfovi, ktorý vládol Nemcom. Oficiálne však Svätopluk získal Čechy až neskôr, v roku 890, ako sa uvádza v letopise franského mnícha Reginona:

„k roku 890….Kráľ Arnulf prepustil Svätoplukovi, kráľovi moravských Slovenov kniežatstvo Čechov, ktorí doteraz mávali nad sebou knieža zo svojho pokrvného rodu…pretože bol (Svätopluk) s ním (Arnulfom) spojený putom dôverného priateľstva ešte predtým, ako bol povýšený (Svätopluk) na úroveň kráľovstva…Svätopluk, v presvedčení, že pripojením ďalšieho kniežatstva (českého) pribudlo mu nemálo síl, nadul sa spupnou pýchou a povstal proti Arnulfovi.“
Onedlho však, po smrti Svätopluka v roku 894, české kniežatá Spytihnev a Vratislav prišli v roku 895 do Rezna za Arnulfom, aby znova vyjadrili sľub vernosti franskému kráľovi. Česi a Moravania v tej dobe tvorili spoločný slovenský národ, ich reč i zvyky boli rovnaké (pozri: Základné kamene našej svojbytnosti). Nedokázali sa však zjednotiť pod vládou jedného spoločného kráľa.