Sídlom Rastislava v západnej časti starej Moravy (čo bola dnešná Morava, severovýchodná časť dnešného Rakúska – Moravské pole a slovenské Záhorie až po Devín a Bratislavu, Malé a Biele Karpaty) bolo pravdepodobne Staré Město v Uherskom Hradišti, ktoré sa do 13. storočia nazývalo aj Velehradom (pozri: Staré Město – Velehrad). Velehrad máme pritom viackrát zaznamenaný v rozličných historických dokumentoch ako kniežacie, kráľovské či arcibiskupské sídlo Moravy.
Niektorí historici odmietajú Staré Mesto ako kniežacie sídlo Rastislava a neskôr Svätopluka, pretože tu doposiaľ neboli objavené základy kniežacieho paláca a obranný val tu vraj bol slabý. No usúďte sami, či bol obranný val slabý: Obranný val tvoril vyvýšený 7,5 m široký násyp, do ktorého boli osadené dva rady tesne k sebe narazených mohutných kmeňov stromov. Kmene stromov boli hrubé do 40 cm a osadené 1 m do zeme. Priestor medzi oboma radmi kmeňov bol vyplnený hlinou a štrkom. Pred valom z vonkajšej strany bola navyše vybudovaná vodná priekopa takmer 5 metrov široká a 2,3 m hlboká. Celá južná strana Velehradu bola navyše chránená riekou Moravou a okolitým bažinatým terénom.
Musíme si však uvedomiť, že pre dnešné Staré Mesto platí to isté, čo pre dnešnú Nitru. Archeologická lokalita je zastavaná novodobými mestskými stavbami a tak je tu znemožnený ucelený archeologický prieskum. Preto veľa významných archeologických pamiatok z obdobia starej Moravy bolo za vyše 1000 rokov zničených, prestavaných, rozobratých alebo sa ešte nachádzajú v zemi pod novodobými budovami.
Sídlo kniežaťa Rastislava mohlo byť aj hradné mesto objavené medzi Kopčanmi a Mikulčicami, ktoré malo mohutný kamenný múr pospájaný drevenými komorami vyplnenými hlineným materiálom. Sídelné objekty a niektoré kostoly na hradisku tu mali navyše tiež svoje vlastné opevnenia. Vo Fuldských letopisoch k roku 869 sa spomínajú „Rastislavove nesmierne silné hradby, ktoré boli odlišné od všetkých ostatných starobylých hradieb“.
Na hrade boli objavené aj základy pravdepodobne kniežacieho paláca a nejakých svetských stavieb. Teda doposiaľ najviac opevnené a chránené moravské mesto s najväčším výskytom kostolov z obdobia starej Moravy bolo objavené medzi Kopčanmi a Mikulčicami. Tu sa však archeologický výskum robil pohodlnejšie, lebo toto mesto zaniklo čoskoro po zániku starej Moravy a ďalej sa na tejto lokalite nestavalo. Názov tohoto zaniknutého staromoravského mesta nepoznáme.
Z Fuldských letopisov vieme, že sa Rastislav zdržiaval aj na Devíne, ktorý bol pohraničným hradom s veľmi silným opevnením a s mohutnými prirodzenými prekážkami rovno pod Devínom, ktorými boli rieky Dunaj a Morava. Ale Devín nemohol byť Rastislavovým centrálnym sídlom, pretože bol pohraničným hradom Moravy a ani archeologický výskum to nepotvrdzuje.
Zachoval sa nám výstižný úryvok z Fuldských letopisov, kde sa píše k roku 855: „Kráľ Ľudovít sa vypravil k moravským Slovenom proti ich kniežaťu Rastislavovi, ktorý proti nemu povstal. Pretože sa vojenská výprava viedla s malým úspechom, vrátil sa bez víťazstva, dajúc prednosť radšej na čas opustiť protivníka, opevneného vraj veľmi silnými hradbami, než svoje vojsko v nebezpečnom boji vystaviť pohrome. No jednako Ľudovítovo vojsko spustošilo veľkú časť krajiny plienením a pálením a aj veľa nepriateľov, ktorí chceli napadnúť kráľov tábor, úplne zničilo, ale nie beztrestne, lebo keď sa kráľ vracal, Rastislav na neho dotieral so svojimi vojskami až za Dunaj, kde vyplienil a spustošil veľa miest pohraničného obyvateľstva.“
Keby Rastislavovo hlavné sídlo bolo na Devíne, určite by letopisec nepísal, že Ľudovítove vojsko vyplienilo veľkú časť krajiny, nemal by totiž čo plieniť, keďže Devín sa týči priamo nad hraničným Dunajom. A keď bavorské vojsko ustupovalo, Rastislav na neho dotieral so svojimi vojskami až za Dunaj, teda už na nepriateľskom území, kde žilo pohraničné obyvateľstvo, patriace Ľudovítovi Nemcovi. Devín bol teda za Rastislava pohraničným strážnym hradom, rozvíjajúcim sa hradným mestom ale nie hlavným sídlom Moravy.
O tom, kde sa asi nachádzalo hlavné sídlo Moravanov, kam prišiel kráľ Ľudovít zvrhnúť ešte Mojmíra I. napovedá aj úryvok z Fuldských letopisov k roku 846:
„kráľ Ľudovít (Nemec) podnikol približne v polovici augusta výpravu proti moravským Slovenom, ktorí sa pokúšali o odboj. Po nastolení poriadku a keď veci zariadil podľa svojej vôle, ustanovil im za knieža Mojmírovho synovca Rastislava. Odtiaľto sa za veľkých ťažkostí a s veľkými stratami vo vojsku vracal cez Čechy domov.“
Asi veľmi ťažko by sa Ľudovít vracal domov cez Čechy z Devína, ktorý je celkom na juhu a vôbec s českým územím nesusedí. Lepšie tomuto opisu vyhovuje Staré mesto – Velehrad, v dnešnom Uherskom Hradišti, odtiaľto si už vieme predstaviť jeho pochod domov cez Čechy.
Moravania obývali aj územia od dnešnej Bratislavy až po rieku Kamp nad Dunajom. Dodnes sa kraj medzi Bratislavou a Viedňou nazýva Moravské pole. Na rieke Kamp pri obci Thunau (neďaleko väčšej obce Gars ad Kamp) bolo objavené staromoravské hradisko a určite v tejto oblasti nebolo ojedinelé. Na tomto hradisku sa vykopali základy viacerých príbytkov a hrobov z polovice 9. storočia, teda z obdobia rozkvetu moravského kráľovstva. Obsah hrobov bol chudobný, ale to, čo sa našlo, je zhodné s predmetmi nájdenými v moravských archeologických lokalitách v 9. storočí. Drevené valy boli začiatkom 10. storočia vypálené, pravdepodobne následkom maďarských nájazdov.
Hradiská Oberleiserberg a Stillfried, ktoré sa nachádzajú v dnešnom Rakúsku boli pravdepodobne tiež moravské, ale nie sú archeologicky preskúmané
Celá debata | RSS tejto debaty