Cesta do ranej histórie Slovákov

Počiatky vzniku starej Moravy sú pre nás neznáme. Nepoznáme mená moravských kniežat, ktoré vládli pred Mojmírom I. a Pribinom (o Pribinovi píšem podrobne tu: Dejinná súvislosť Blatnohradu a starej Moravy). 

Nevieme ani to, kedy začal vládnuť Mojmír I., historické dokumenty o tom mlčia. Vieme iba, že Mojmír I. bol už pokrsteným vládcom Moravy a svoju vládu ukončil v roku 846, keď ho vystriedal jeho synovec Rastislav. Vo Fuldských letopisoch je táto udalosť zaznamenaná takto: „…kráľ Ľudovít (Nemec) podnikol približne v polovici augusta výpravu proti moravským Slovenom, ktorí sa pokúšali o odboj. Po nastolení poriadku a keď veci zariadil podľa svojej vôle, ustanovil im za knieža Mojmírovho synovca Rastislava. Odtiaľto sa za veľkých ťažkostí a s veľkými stratami vo vojsku vracal cez Čechy domov.“ 

Vypadá to tak, akoby Moravania boli v tom období ešte pod úplnou nadvládou Bavorov, ale Sloveni žijúci či už na Morave alebo v Čechách dali pocítiť franskému kráľovi Ľudovítovu Nemcovi svoju odbojnosť, keďže sa vracal domov „za veľkých ťažkostí a s veľkými stratami vo vojsku“.

Niektorí autori tvrdia, že moravské kniežatstvo je pokračovaním ešte Samovho kniežatstva zo 7. storočia a Mojmírovci sú potomkami Sama. To by sme si však veľmi vymýšľali, ak chceme také niečo tvrdiť. Rozhodne o takomto tvrdení neexistujú zatiaľ žiadne historické dôkazy a nemôžeme s istotou povedať ani to, že jadro Samovej ríše sa rozprestieralo na území neskoršieho moravského kniežatstva. Isté je iba to, že ak moravské kniežatstvo existovalo aj pred Mojmírom I. so svojimi doteraz neznámymi moravskými kniežatami, toto kniežatstvo nebolo zaujímavé pre vtedajších európskych kronikárov a letopiscov, pretože o ňom nezanechali vôbec žiadnu správu.

Preto ak hovoríme o počiatkoch starej Moravy, musíme vychádzať z historických údajov, ktoré máme doposiaľ k dispozícii a tie začínajú spomínať Moravu a prvého historicky známeho moravského kniežaťa Mojmíra I. začiatkom 9. storočia. Z tohoto obdobia je známy aj Pribina, ktorý možno sídlil v Nitre.

Do obdobia vlády nášho prvého historicky známeho kniežaťa, Mojmíra I., vieme o našej existencii len málo. Nemali sme ešte vlastných letopiscov, kresťanská vzdelanosť sa k nám ešte iba predierala, preto nepoznáme mená ani činy našich slovenských kniežat pred Mojmírom I. Až Cyril a Metod, ktorí k nám prišli z Byzantskej ríše vytvorili pre našich predkov nové slovenské písmo, ktorým boli napísané alebo preložené prvé slovenské cirkevné i necirkevné knihy a texty, oslavné básne alebo životopisy významných osôb. Toto naše kultúrne dedičstvo, ktoré k nám priniesli Cyril s Metodom, sa neskôr rozšírilo do ďalších slovanských či neslovanských krajín, kde sa stalo základom ich kultúrneho pokroku.

Celé obdobie existencie starej Moravy nám, Moravanom, vnucovali Frankovia svoju nadvládu, buď prostredníctvom šírenia kresťanstva, alebo priamo vojenskou silou.

Veľmi obávaným a silným vládcom Franskej ríše koncom 8. storočia bol Karol Veľký, ktorého si všetci pamätali ešte dlho po jeho smrti. Podľa jeho mena „Karl“ začali Sloveni nazývať všetkých franských vládcov Karl – kráľ a toto slovíčko pretrvalo až dodnes. Panónsky Sloveni ho o sto rokov neskôr doplnilii do maďarčiny ako királ.
Do konca 8. storočia boli našimi južnými susedmi Avari, ktorí sa začali rozpínať z Panónie k bavorským územiam smerom na západ pozdĺž Dunaja. Bavori boli vtedy súčasťou Franskej ríše, ktorá nehodlala ďalej trpieť avarskú rozpínavosť a v niekoľkých vojenských výpravách Avarov úplne porazili, rozvrátili ich centrá a zahnali ich za Tisu. (pozri: Príchod Avarov do Panónie). V tomto boji Frankov s Avarmi na našich územiach nad Dunajom neboli zaznamenané žiadne konflikty, naopak, po vyprázdnení Panónie, kde sídlili Avari, začali sa sem sťahovať Sloveni zo všetkých strán, teda aj z našej Moravy.

Po vyhnaní Avarov z podunajských krajov a z Panónie sa Bavori posunuli viac na východ, začali obsadzovať aj panónske kraje spolu so Slovenmi. Bavori sa tak stali bezprostrednými juhozápadnými susedmi Moravského kniežatstva a od začiatku 9. storočia sa začalo z Bavorska na starú Moravu šíriť kresťanstvo. Ale na starú Moravu prichádzali aj rôzni iní misionári z rôznych častí Európy a zdá sa, že Morava do príchodu Cyrila a Metoda mala už pevne organizovanú cirkevnú správu.

Zo sfalšovaných dokumentov biskupa Pilgrima (pozri: Kedy sa Nitra stala biskupstvom?) si môžeme čiastočne vytvoriť obraz toho, čím bola a aké územie zaberala Morava počas vlády Mojmíra I. Otázne je, do akej miery môžeme údaje z tohoto falzifikátu pokladať za pravdivé.

Z listu vyplýva, že v rokoch 824-827, keď bol Eugen II. pápežom, Avari ešte existovali so svojim kniežaťom – chaganom Tutundom v susedstve Moravy, pričom hranicu medzi Avarmi a Moravanmi tvoril Dunaj. Z iných historických záznamov vieme (franské letopisy), že Avari po ich porážke Frankami koncom 8. storočia už neboli obávaným etnikom, pretože v roku 805 sa sťažovali u franského vládcu Karola Veľkého na Slovenov, že ich ohrozujú a napádajú. Žiadajú ho preto, aby mohli žiť v priestore medzi Sabariou (dnešné maďarské mesto Szobbathely) a Carnuntom (pri dnešnom rakúskom mestečku Petronell, medzi Viedňou a Bratislavou). Je to močaristá oblasť medzi riekami Rába a Dunaj. Zvyšok Avarov, ktorý tu ostal po ich porážke, začal žiť usadlým spôsobom. Avari prijali kresťanstvo, ale postupne sa záhadne „vyparili“, zmizli z dejín. Vo franských letopisoch sa naposledy hovorí o Avaroch v roku 822, keď sa zúčastnili všeobecného snemu v Rezne.

List pápeža Eugena II. je adresovaný biskupom štyroch biskupstiev, ktoré sa vraj nachádzali na územiach Moravy a Avarska, moravskému kniežaťu Mojmírovi I. a avarskému chaganovi Tutundovi. Z listu vyplýva, že Mojmír I. a jeho ľud už boli pokrstení. Zo štyroch spomínaných biskupstiev sa tu zreteľne uvádza biskupstvo nitrianske na čele s biskupom Alevinom. Pápež Eugen II. začleňuje tieto biskupstvá do pasovského arcibiskupstva na čele s arcibiskupom Urolfom, ktorý sa zaslúžil o šírenie kresťanstva v oboch krajinách. Z historických dokumentov je naozaj známe, že krajiny západne od Ráby podliehali pasovskému biskupstvu od roku 798.

Ale aj v bavorských letopisoch Jána Aventína zo začiatku 16. storočia je uvedené, že Mojmír I. bol s Moravanmi pokrstený začiatkom 9. storočia: „Keď Urolf (pasovský biskup okolo roku 805) prekročil Dunaj, prehovoril Moravanov, národ taktiež venedský (slovenský), aby prijali naše náboženstvo (kresťanské). Knieža Mojmíra s jeho ľuďmi a celým národom povzbudí k poznaniu pravdy. Za biskupov, ktorí by ich horlivo učili, ustanoví Metoda (je to buď omyl, alebo ide o iného Metoda, ako je ten, ktorý prišiel na Moravu neskôr z Grécka) v Juliomontiu a Adalvina v Nitre. Tie mestá majú dodnes tie isté mená.“ Podľa týchto letopisov by Morava za vlády Mojmíra I. mala dve biskupstvá, jedno v Juliomontiu, čo je podľa Aventina dnešný Olomouc a druhé v Nitre.

Okrem toho máme zachovanú ďalšiu správu, že salzburský arcibiskup Adalram vysvätil Pribinovi v Nitre kostol. Bolo to niekedy v rokoch 821 – 836, keď bol Adalram arcibiskupom. Dôležité je však to, že arcibiskup by nešiel svätiť nejaký nevýznamný kostol na nejakom odľahlom mieste, kde nie je ešte rozvinuté kresťanstvo s cirkevnou správou. Ak teda bol arcibiskupom vysvätený kostol v Nitre niekedy v spomínaných rokoch, je veľmi pravdepodobné, že tu už bola pevná cirkevná správa s kresťanským obyvateľstvom.

Podľa záznamov benediktínskeho kláštora v Kremsmünsteri zo začiatku 14. storočia pasovský biskup Reinharius pokrstil Mojmíra a všetkých Moravanov v roku 831.

Teda čo by z toho všetkého vyplývalo? V prvej polovici 9. storočia, keď východná časť Moravy siahala približne po Hron a kniežaťom Moravy bol Mojmír I. nazývali sme sa Moravania a dnešné názvy obcí na západnom Slovensku: Moravany nad Váhom, Moravské Lieskové, Moravský Ján, Zlaté Moravce sú pozostatkom pôvodného názvu celej krajiny. Dnešné Zlaté Moravce sa predtým volali dokonca iba „Morava“ (pozri: Zlaté Moravce (Morava )).
Mojmír I. bol už pokrsteným kniežaťom Moravy na území, kde už boli zriadené dve biskupstvá. Keďže archeologické nálezy potvrdili existenciu mnohých cirkevných stavieb a kostolov na Morave ešte pred príchodom Cyrila a Metoda, znamená to, že kresťanstvo bolo u nás zapustené už od počiatku 9. storočia. Toto potvrdzuje aj archeologický výskum, pretože v niektorých hradných mestách starej Moravy boli objavené kresťanské pohrebiská okolo kostolov, ktoré sa datujú do začiatku 9. storočia.
Smerom na juh od Dunaja k Rábe sa ešte nachádzali Avari so svojim chaganom Tutundom, ale z neznámych príčin sa odtiaľto rýchlo vytratili. Buď splynuli s tu žijúcimi okolitými Slovenmi, alebo sa pobrali naspäť tam, odkiaľ prišli. Krajina, v ktorej žili vyše dvesto rokov sa však ešte naďalej nazývala v niektorých latinských dokumentoch ako Avarsko až do konca 10. storočia, aj keď tu už Avari neboli.