K názvom Veľkomoravská ríša, Veľká Morava.


Názvy Veľkomoravská ríša, Veľká Morava sú u nás, podobne ako v Čechách, veľmi zaužívané, boli vymyslené novodobými historikmi, ale nie sú to autentické názvy, naši predkovia v 9. storočí takto nenazývali svoju vlasť.

Nikde v starých historických dokumentoch sa názov „veľká Morava“ alebo „veľkomoravská ríša“ nevyskytuje okrem práce Konštantína Porfyrogennetosa z polovice 10. storočia, ktorý tým chcel skôr vyjadriť rozšírenie centrálneho územia Moravy za vlády Svätopluka I. na ostatné slovenské kraje podobne, ako sa kedysi napríklad Bratislava po rozšírení svojich mestských hraníc a pričlenení okolitých dedín do mestského katastra označovala istú dobu ako veľká Bratislava. Každému bolo z názvu jasné, že sa jedná o územie, ktoré bolo skokom, naraz vytvorené a názov veľká Bratislava doslova vyjadrovala územie pôvodnej Bratislavy + pričlenené okolité obce.

Ale niektorí historici preložili termín „veľká Morava“ v práci Konštantína Porfyrogennetosa aj ako „vzdialená“ Morava namiesto „veľká“ a aj takýto preklad by mohol byť správny, pretože Konštantín Porfyrogennetos bol Grék a nad sebou mal dve územia, ktoré mali rovnaký názov – Morava. Existovala totiž a dodnes existuje aj srbská Morava. Či tým teda Konštantín Porfyrogennetos myslel veľká alebo vzdialená Morava, názov Veľkomoravská ríša vznikla v dielni českých historikov iba na základe tejto jedinej práce Konštantína Porfyrogennetosa, hoci v obrovskom množstve ostatných autentických historických dokumentoch je stará Morava 9. storočia označovaná iba ako „Morava“, bez prívlastkov.

V dvoch ďalších autentických dokumentoch je v staroslovenčine zapísaný názov Moravy ako vyšná Morava. Je to Assemaniho staroslovenský evanjeliár z 10-11. storočia napísaný v Bulharsku a krátky Život Konštantína a Metoda, pochádzajúci takisto pravdepodobne z Bulharska. V Assemaniho staroslovenskom evanjeliári sa píše staroslovenským písmom doslova toto (po transkripcii do latinského písma): „Pamjať uspeňje prjepodobnaago oťca našego Methodija archiepiskupa vyšneje Moravy, brata prjepodobnaago Kyrila Filosofa“(Na pamiatku úmrtia najctihodnejšieho otca našeho Metoda, arcibiskupa vyšnej Moravy, brata najctihodnejšieho Cyrila Filozofa). V krátkom staroslovenskom Živote Konštantína a Metoda sa v úvode dokumentu dočítame: „Ty blaženy ubo i prepodobny otec naš Mefodie, archiepiskop vyšňuju Moravu“. Naša stará Morava je v oboch dokumentoch označená ako „vyšná“ Morava na rozlíšenie od tej nižnej, dolnej Moravy, ktorá sa nachádza v Srbsku. Teda existovali (a dodnes existujú) dve územia v Európe s rovnakým topografickým názvom. Prepisovatelia oboch staroslovenských dokumentov žili na juhu a nad sebou mali dve Moravy, srbskú a tú našu. Aby nedošlo k omylu, tej našej dali prívlastok vyšná. V krátkom staroslovenskom Živote Konštantína a Metoda autor navyše výraz „vyšná Morava“ uvádza iba raz na začiatku, keď prvýkrát spomína Moravu. V ďalšom texte je Morava uvedená všade už iba ako „Morava“, bez prívlastkov. Všetky ostatné originálne historické materiály, latinské či staroslovenské (a je ich veľa) a najmä tie, ktoré boli písané priamo v čase existencie starej Moravy označujú náš štátny útvar jednoducho iba ako Morava alebo aj ako slovenská zem a o našich vládcoch sa doslova píše ako o moravských alebo slovenských kniežatách Moravy. Zo všetkých našich známych moravských vládcov je najmä Svätopluk I. v niektorých latinských dokumentoch titulovaný už ako kráľ Moravy, v menšej miere je takto titulovaný aj Rastislav.

Z autentických historických dokumentov vyplýva, že termín „moravskí Sloveni“ (Sclavi Marahenses, Sclavi Margenses) spomínaný na mnohých miestach v súvislosti s našimi kniežatami Rastislavom alebo Svätoplukom bez pochýb prezrádza, že dnešní Moraváci a Slováci sa v 1. tisícročí nazývali moravskí Sloveni. Teda historické dokumenty nerobia rozdiely medzi Slovenmi a Slovenkami žijúcimi na Rastislavovom či Svätoplukovom území. Všetci sme boli moravskí Sloveni, Slovenky alebo Moravania, Moravanky. Územie, ktorému vládol Rastislav a Svätopluk sa nazývalo zhodne „Morava“, teda aj Nitra sa nachádzala v štátnom útvare, ktorý sa nazýval Morava. Obyvatelia starej Moravy boli naši predkovia, môžeme ich preto nazvať aj „starí Slováci, staré Slovenky“, aby bolo jasné, že dnešní Slováci, Slovenky a Moraváci a Moraváčky nespadli na dnešné Slovensko a Moravu z neba, ale že sme potomkami ľudí, Slovenov a Sloveniek, ktorí tu žili už minimálne od 5. storočia. Z predošlých viet ste si určite všimli, že ženská časť nášho národa nezmenila svoje pomenovanie. Zo Slovenov vznikli Slováci ale zo Sloveniek nevznikli Slováčky. Slovenky tu boli pod tým istým názvom v 9. storočí a rovnako sa volajú aj dnes.

(Prečo niekedy používam výraz Sloven, Sloveni, Prasloveni, slovenský a nie Slovan, Slovania, slovanský píšem tu: K názvom „Slovan, slovanský, slovančina…“)

Z uvedených dôvodov nebudem v tejto celej práci používať názov „Veľkomoravská ríša“, ale podobne, ako to urobil Konštantín Porfyrogennetos a prepisovatelia dvoch staroslovenských textov, žijúcich na juhu, aj ja musím v texte rozlíšiť tú dnešnú Moravu (ktorá dnes patrí do českej republiky) od Moravy starej, ktorá existovala v 9. storočí a bola oveľa väčšia ako je tá dnešná. Preto Morave 9. storočia dávam v mojich článkoch prívlastok „stará“. Ak bude v texte jasné, o akú Moravu sa jedná, budem používať ten istý termín, ktorý sa používal v 9. storočí, teda iba „Morava“.

Mohol by som síce používať už zaužívaný termín „Veľká Morava“ alebo „Veľkomoravská ríša“, ale existovala už Veľkomoravská ríša za vlády Mojmíra I. alebo Rastislava ? Vôbec nie ! K veľkému územnému rozšíreniu došlo až za Svätopluka a iba o tomto krátkom období by sme mohli hovoriť ako o Veľkomoravskej ríši, lenže ako potom pomenujeme pamiatky, ktoré pochádzajú z čias Mojmíra I., Rastislava alebo Mojmíra II. ? Kam prišli napríklad Cyril s Metodom v roku 863, keď vládol Rastislav ? Do Veľkomoravskej ríši ? To ťažko, aj keď mnohí súčasní historici to tak automaticky hovoria a píšu. Alebo sú napríklad kostoly postavené na starej Morave niekedy v 1. polovici 9. storočia veľkomoravské, ako je to napísané vo väčšine prác súčasných historikov ? Ako ale môžu byť „veľkomoravské“, keď v 1. polovici 9. storočia bola Morava rozlohou ešte malá ? Alebo ako mohla v roku 906 zaniknúť „Veľkomoravská ríša“, keď už čoskoro po Svätoplukovej smrti v roku 894 stratila stará Morava všetky veľké územia, ktoré Svätopluk nadobudol ?

Príchod Konštantína (Cyrila) a Metoda na starú Moravu.

03.08.2026

V dejinách každého národa sú obdobia, ktoré sú skúškou, či národ prežije pod tlakom dejinných okolností alebo nie. Aby sme prežili ako národ, aby sme si zachovali svoju reč a zvyklosti, musíme poznať svoju minulosť, lebo iba vďaka nej pochopíme našu silu a schopnosť odolávať ťažkým situáciám v budúcnosti. Novým obdobím našich predkov na európskom kontinente [...]

Štátotvorné, štátoprávne, súdnické a ostatné slová prevzaté do maďarčiny od Slovenov.

03.08.2026

Maďarský profesor István Kniezsa (pekné slovenské priezvisko, číta sa Knieža) zistil, že vyše 12% slov v dnešnej maďarčine pochádza od našich predkov – Slovenov. Podľa nemaďarských historikov je to však až 25%. Maďarská reč vôbec nepoznala štátoprávnu či cirkevnú terminológiu, v jej slovníku chýbalo veľa slov, ktorými by sa mohli jednotlivé predmety a [...]

Kto sa podieľal na vytvorení Uhorského kráľovstva ?

02.08.2026

V roku 955 sa odohrala veľká bitka medzi Uhrami a Bavormi pri rieke Lech neďaleko Augsburgu. Tu boli Uhri na hlavu porazení, dvaja hlavní velitelia zajatí a sťatí. Hoci nie je celkom isté, či v tej dobe môžeme ešte Uhrov pokladať výlučne za etnických starých Maďarov (Uhri mohli byť už zmesou starých Maďarov a Slovenov), isté je, že po tejto bitke skončil lúpežný [...]

staramorava

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 25
Celková čítanosť: 12001x
Priemerná čítanosť článkov: 480x

Autor blogu