Cesta do ranej histórie Slovákov

(Prečo niekedy používam výraz Sloven, Sloveni, Prasloveni, slovenský a nie Slovan, Slovania, slovanský píšem tu: K názvom „Slovan, slovanský, slovančina…“)

Prví Prasloveni sa začali formovať približne pred 5.5 tisícmi rokmi a poznáme ich pod výrazom ako obyvatelia „jamovej kultúry“ (3300- 2500 pred n.l.). Kolískou prvých praslovenských kmeňov bola teda oblasť začínajúca niekde pri rieke Dnester, pokračovala stredom dnešnej Ukrajiny v okolí rieky Dneper a dnešného mesta Kyjev a ďalej smerom severovýchodným do okolia strednej časti rieky Volgy. Charakteristickou črtou našich predkov žijúcich v období jamovej kultúry bolo pochovávanie mŕtvych do povrchových jamových hrobov pod mohylami. Odtiaľ vznikol názov „jamová kultúra“. Ďalšou vlastnosťou, ktorou bola jamová kultúra známa je schopnosť rýchleho presunu jej obyvateľov, pretože naši prapredkovia chovali kone a ťažné zvieratá a vyrábali vozy na prevoz ťažšieho nákladu.

Už niekedy v priebehu trvania jamovej kultúry začali naši predkovia kolonizovať veľké oblasti smerom na sever, severozápad a na západ a ich činnosťou vznikla nová kultúra šnúrovej keramiky (2800 – 1800 pred n.l.), ktorá sa rozprestierala približne od dnešného Nemecka cez Dánsko, Rakúsko, Čechy, Slovensko, Poľsko, južné oblasti Škandinávie a Fínska, cez pobaltské krajiny a ďalej sa tiahla širokým pruhom cez dnešnú Ukrajinu, Bielorusko a Rusko až do okolia Moskvy a Novgorodu na Volge. Kultúra šnúrovej keramiky dostala názov podľa keramiky, ktorú naši predkovia skrášľovali tak, že ju ešte pred vypálením omotali šnúrami a tým do mäkkej hliny vtlačili pekný šnúrový vzor.

V priebehu trvania jamovej kultúry, ale najmä počas trvania kultúry šnúrovej keramiky sa začala utvárať reč Slovenov – praslovenčina, z ktorej neskôr niekedy po 1. tisícročí vznikli všetky ostatné slovanské jazyky. V priebehu ďalšieho obdobia až približne do 5. storočia nášho letopočtu, dochádzalo stále k nových migráciám Slovenov od východu na západ do strednej a pobaltskej Európy. Títo Sloveni, ktorých počiatky vzniku sledujeme v období jamovej kultúry (3300- 2500 pred n.l.) a ďalej počas existencie rozsiahlej kultúry šnúrovej keramiky (2800 – 1800 pred n.l.), tvoria dnes veľkú genetickú skupinu s označením „R1a“, ktorá sa ďalej diferencovala na mnohé podskupiny, z ktorých dve najväčšie slovanské pretrvali dodnes pod označením R1a-M458, R1a-Z280. Tieto slovanské genetické podskupiny nájdeme v dominujúcich množstvách vo všetkých súčasných slovanských krajinách strednej, východnej a pobaltskej časti Európy, ale aj v Maďarsku, Estónsku, Litve a Lotyšsku, kde genetickí Slovania R1a skupiny tvoria najpočetnejšiu časť obyvateľstva.

V južnej oblasti Škandinávie a na území dnešného Dánska sa v neskoršom období začala formovať nordická kultúra doby bronzovej (1800-500 pred n.l.). Táto kultúra je zmesou Praslovenov R1a skupiny (ktorí tu už boli osídlení v období kultúry šnúrovej keramiky 2800-1800 pre n.l.) a proto-italo-kelto-germánskych kmeňov (R1b-L11, R1b-U106, R1a-L644) unetickej kultúry, ktorí sem prišli z centrálnej oblasti Európy v neskoršom období. Došlo tu k miešaniu Praslovenov R1a skupiny (R1a-M458, R1a-Z280) s kmeňmi unetickej kultúry a k utváraniu prvého protogermánskeho jazyka, ktorý vznikol ako miešanina praslovenčiny kultúry šnúrovej keramiky a prakeltčiny unetickej kultúry. Germánske jazyky vznikali teda v oveľa neskoršom období a ich rozvoj môžeme datovať najskôr až od 5. storočia pred n.l. Mnohé slová germánskych jazykov majú svoj pôvod v praslovenčine. Kolískou germánskych jazykov je teda nordická kultúra doby bronzovej (1800-500 pred n.l.) z oblasti južnej Škandinávie a dnešného Dánska.

Pôvod južných, balkánskych Slovanov:

Súčasní balkánski Slovania patria k celkom odlišnej genetickej skupine ľudí, než akú nachádzame u centrálnych, pobaltských a východných „R1a“ Slovanov. Ináč povedané, geneticky sa balkánski Slovania s genetickým označením „I2a1b-L621“ líšia od „R1a“ Slovanov žijúcich pri Balte, v centre a na východe Európy. Naskytá sa otázka, ako je to možné, veď balkánski Slovania sú po jazykovej stránke k R1a Slovanom veľmi blízki.

Túto jazykovú, ale aj kultúrnu príbuznosť I2a1b balkánskych Slovanov voči R1a Slovanom pochopíme, keď si osvetlíme pôvod a rozšírenie balkánskych Slovanov na európskom kontinente.

Pôvod balkánskych Slovanov I2a1b skupiny spájame s existenciou trypilsko-cucutenskej kultúry, ktorá sa nachádzala na území dnešnej západnej Ukrajiny a severovýchodného Rumunska v období 4800-3000 rokov pred n.l. Táto kultúra bola v neskoršom období pohltená kultúrou šnúrovej keramiky (2800 – 1800 pred n.l.), v ktorej sa už formovali prvé praslovenské kmene so svojou rečou. Dochádzalo tu k miešaniu oboch praslovenských skupín (R1a, I2a1b). Počas následujúcich storočí až tisícročí Sloveni I2a1b skupiny (a čiastočne aj Sloveni R1a skupiny) začali migrovať smerom na juh na Balkán a po rozpade Rímskej ríše v roku 476, Sloveni obsadili zvyšné územia Balkánu až po Jadranské more na miestach, kde sa nachádzajú až dodnes.