Cesta do ranej histórie Slovákov

„Maďarov v Európe niet“ – tak sa vyjadrili známi svetoví genetici, ktorí dospeli k tomuto záveru už po prvých výsledkoch moderných genetických analýz uskutočnených na náhodne vybratých občanoch štátov súčasnej Európy a teda i súčasného Maďarska. Občania hovoriaci po maďarsky sa budú musieť zmieriť so skutočnosťou, že sú takmer všetci potomkami iných etník prevažne slovanských.

Ako vidíme z prehľadu zastúpenia genetických skupín ľudí vo vybraných krajinách Európy v predošlom článku, občania Maďarska sa geneticky nelíšia od ľudí žijúcich v okolitých slovanských krajinách. Keby si toto percentuálne zastúpenie prezrel niekto, kto nepozná európske krajiny, celkom určite by skonštatoval, že Maďarsko musí byť slovanské, veď genetických Slovanov je v Maďarsku viac ako v Čechách !

A kde sú genetickí Maďari? Genetickí Maďari, potomkovia starých kočovných ugrofínskych Maďarov, ktorí prišli do Karpatskej kotliny a Panónie koncom 9. a začiatkom 10. storočia patria do ugrofínskej skupiny ľudí N spolu so súčasnými Fínmi. Čiže občania žijúci v súčasnom Maďarsku by mali byť prevažne ugrofínskeho pôvodu, tak ako je to v dnešnom Fínsku, kde genetickí Fíni tvoria až 62 % fínskej populácie. Pravlasť starých Maďarov siaha niekde do severovýchodnej Ázie, keď žili kedysi spoločne s predchodcami súčasných Fínov. V Maďarsku však nájdeme genetických Ugrofínov a teda potomkov starých Maďarov približne iba 4 %. V tomto nízkom percente sú zahrnuté aj ženy, mužská časť pôvodných ugrofínskych Maďarov tvorí len nepatrných 0,5-1% súčasných Maďarov.

Ale ako je to možné? Veď rozprávky o tom, ako do Karpatskej kotliny prišli starí Maďari vo veľkých počtoch niekedy koncom 9. a začiatkom 10. storočia, kde „zaujali svoju vlasť“ sú plné maďarských učebníc. Krajinu vraj našli prevažne prázdnu a tých pár Slovenov, ktorí tu boli, si ľahko zotročili. Ak to tak bolo, kde tí starí Maďari a ich potomkovia vlastne sú? A keď teda vraj prišli do prázdnej krajiny, prečo v súčasnom Maďarsku nachádzame tisíce názvov miest, dedín, riek, pohorí a iných topografických názvov slovenského a slovanského pôvodu?

Genetika sa nedá zmeniť, prekabátiť ani prikrášliť, z genetických analýz vyplýva následovné: Starých Maďarov, Ugrofínov, ktorí patria do genetickej skupiny N, vtrhli do Karpatskej kotliny v malých počtoch. Táto oblasť bola husto zaplnená slovenským a čiastočne aj germánskym a balkánskym obyvateľstvom, ale ostala po rozpade starej Moravy a blatnohradského kniežactva slabo organizovaná a tým aj ľahko ovládateľná. Starí Maďari – Uhri využili túto skutočnosť a postavili sa do čela prevažne slovenského obyvateľstva. Kultúrna úroveň starých Maďarov bola chabá, stará maďarčina taktiež, ale časť pôvodného obyvateľstva Karpatskej kotliny prijali maďarčinu za svoju reč a časom ju obohatili o mnohé slová, ktoré pôvodná maďarčina vôbec nepoznala. Poznáme približne 25 % slov, ktoré prešli zo staroslovenčiny do maďarčiny.

Ale ďalším jasným dôkazom toho, že oblasť Karpatskej kotliny po severnú hranicu rieky Dunaj bola rovnako naplnená Slovenmi ako územie rozpadnutej Starej Moravy nad Dunajom sú tisíce slovenských názvov riek, obcí, miest a celých oblastí, ktoré pretrvali nezmenené alebo už skomolené až dodnes. Veď ak by starí Maďari prišli vo veľkých počtoch do prázdnej krajiny, asi by ťažko nazvali svoju obec a neďalekú rieku po slovensky. Vyzerá to skôr tak, že malá skupina pôvodných kočovných a výbojných Maďarov bola v Panónii dokonca vítaná Slovenmi, pretože ostali po zániku blatnohradského kniežactva bez ochrany pred Bavormi.

Niečo obdobné sa udialo v Bulharsku o pár storočí skôr. Turkotatárski Volhari (po skomolení sa nazývajú Bulhari) ovládli tu žijúce slovenské kmene, postavili sa do ich čela, ale už v priebehu niekoľkých desaťročí pôvodná reč i kultúra Volharov -Bulharov zanikla, prevládla kultúra i reč pôvodných Slovenov. Ostal však názov dobyvateľov: Volhari -Bulhari. Starí Maďari stratili tiež svoju pôvodnú kočovnú kultúru ale maďarčina po obohatení slovenskými výrazmi nezanikla, mnohí pôvodní obyvatelia Panónie a Karpatskej kotliny ňou začali hovoriť, či už dobrovoľne alebo pod nátlakom. Ale ešte dlhú dobu, v oblasti, kde sa Maďari usadili medzi starousadlým obyvateľstvom, sa hovorilo najmä staroslovenčinou.

V priebehu 1000 rokov Uhorského kráľovstva a najmä od 19.storočia až do súčasnosti boli veľké množstvá ľudí násilne pomaďarčených. Pomaďarčovanie sa pritom paradoxne vykonávalo v prostredí, kde väčšina obyvateľov už pomaďarčených, nemali maďarský pôvod. Dnes maďarčinou nehovoria potomkovia pôvodných Maďarov, tých v súčasnom Maďarsku takmer nenájdeme, ale ľudia, ktorí boli pôvodom iných národností, najmä slovanských.

Ak si pozrieme zastúpenie jednotlivých genetických skupín ľudí v jednotlivých európskych krajinách, zistíme, že v nich nájdeme najväčší počet ľudí tej genetickej skupiny, ktorá dnes udáva charakter danej krajiny, teda, či patrí k slovanskej, germánskej, škandinávskej či ugrofínskej krajine. Občania žijúci v Maďarsku by mali patriť prevažne k ugrofínskej genetickej skupine N. Genetické analýzy však priniesli nečakané prekvapenia v tom zmysle, že v Maďarsku žijú len občania s tými genetickými skupinami a podskupinami, ktoré nájdeme aj v okolitých slovanských krajinách. Napríklad v Maďarsku žije až 50 % ľudí (a tvorí najväčšiu skupinu) so slovanskými genetickými skupinami, ktoré nájdeme aj na Slovensku, v Čechách, Poľsku, na Ukrajine, v Chorvátsku, Slovinsku a v ďalších balkánskych slovanských krajinách. Nedá sa to vysvetliť ináč, iba tak, že začiatkom 10.storočia malá skupina veľmi výbojných a agresívnych starých ugrofínskych Maďarov sa postavila do čela pôvodných slovenských kmeňov v už ustálenej spoločnosti Karpatskej kotliny. Táto skupina staromaďarských prisťahovalcov však bola natoľko malá, že dnes nie sme schopní v dnešnom Maďarsku zaznamenať jej väčšie genetické stopy.