Cesta do ranej histórie Slovákov

Každý človek ale aj každý tvor na Zemi nesie v tele genetickú informáciu, ktorá nám dáva jedinečnú a neopakovateľnú individualitu, ináč povedané, každý sa líšime jeden od druhého. Celkom identické sú iba jednovaječné dvojčatá alebo umelo naklonovaní jedinci. Každý z nás má svojich rodičov a tí majú zase svojich rodičov a tak aj genetická informácia každého človeka nesie v sebe záznam o našich predkoch, ktorí sa dnes už dajú vystopovať tisíce až desaťtisíce rokov dozadu.

Cieľom tohoto článku nie je vysvetľovať princípy genetických analýz, v krátkosti len spomeniem, že určité úseky genetického materiálu (mužský Y chromozóm a ženská mitochondriálna DNA) sú značne zakonzervované a prenášajú sa po mnohých generáciách nezmenené. Zmenili ich iba náhodné mutácie, ktoré vznikli v rôznom časovom období a niektoré z nich sa stali opornými bodmi vzniku nových genetických skupín ľudských populácií. Tak vznikli genetické skupiny ľudí, v ktorých sú jedinci viac príbuzní oproti iným skupinám ľudí. Tieto skupiny genetici nazvali haploskupinami a označili ich rôznymi písmenami a číslami. V rámci veľkých geneticky podobných skupín ľudí sa dajú stanoviť mnohé podskupiny ešte viac príbuzných ľudí až do takej miery, že keby boli analyzovaní všetci ľudia žijúci na svete teraz aj v minulosti, vedeli by sme ich presne všetkých navzájom príbuzensky pospájať tisíce rokov dozadu. Keďže tieto analýzy nie sú lacné, v mnohých krajinách bola geneticky analyzovaná zatiaľ len časť populácie a tiež niekoľko už zomretých jedincov, po ktorých ostali nejaké ostatky, napríklad kosti či vlasy. Ale aj doterajšie výsledky genetických analýz prinášajú pomerne presný obraz o genetickom zastúpení ľudí v jednotlivých krajinách sveta pričom údaje sa s pribúdajúcimi analýzami stále spresňujú.

Vieme, odkiaľ súčasné ľudstvo pochádza, kam, kedy a akými cestami sa rozšírilo po celej zemeguli a vieme stanoviť dobu príchodu prvých skupín našich predkov na európsky kontinent. Vieme stanoviť súčasné rozloženie jednotlivých skupín ľudí (haploskupín) v Európe, ich vzájomnú príbuznosť

Najväčšie skupiny ľudí v Európe tvoria Slovania a Germáni pričom Slovania obývajú väčšinu územia Európy.

Slovania tvoria dve genetické skupiny ľudí (z výsledkov genetických analýz úsekov Y-chromozómu), ktoré dostali označenie – R1a, I2a1. Slovanov môžeme rozdeliť na centrálnych a východných, kde tvoria najmä R1a skupinu a na južných, balkánskych Slovanov, kde tvoria najmä I2a1 skupinu. Toto delenie nie je presné, pretože obe genetické skupiny Slovanov sa na niektorých miestach Európy vzájomne miešajú v približne rovnakých počtoch.

Najznámejšie genetické skupiny ľudí žijúcich v súčasnej Európe:

R1a – prevažnú väčšinu ľudí v tejto skupine tvoria centrálni a východní Slovania, táto genetická skupina ľudí žije najviac v Rusku, Bielorusku, Poľsku, v pobaltských krajinách, v Česku, na Slovensku, na Ukraine, v Maďarsku, v Slovinsku, v Moldavsku. Na viacerých miestach dosahujú 60 % celkového počtu obyvateľstva.

R1b – prevažnú väčšinu ľudí v tejto skupine tvoria Germáni – obývajú západnú Európu kde ich žije na niektorých miestach až do 80 %.

I2a1b – južní, balkánski Slovania, najviac ich žije v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore, v Slovinsku, v Bulharsku.

I1 -Škandinávci

I2b – malý počet ľudí patriaci do skupiny keltogermáncov

G – pochádzajú z Kaukazskej oblasti stredného východu, kde ich je aj dnes najviac, v dnešnej Európe obývajú najmä vyššie položené miesta vysokých pohorí v izolovaných oblastiach. Z celoeurópskeho hľadiska tvoria menšiu skupinu ľudí.

J2 – pochádzajú zo stredného východu, dnes obývajú najmä Turecko, Albánsko, Kosovo, južné Grécko, Taliansko, Kaukaz, Libanon, Izrael, Mezopotámiu.

J1 – nositeľmi tejto haploskupiny sú najmä súčasní Arabi. V Európe žijú v menších množstvách napríklad v Portugalsku, Taliansku, Bulharsku.

E1b1b – nositeľmi tejto haploskupiny sú najmä súčasní africkí Arabi, žijúci na severe Afriky. Tu sa nachádzajú vo veľkých počtoch, v Európe nachádzame väčšie množstvo ľudí s touto haploskupinou hlavne na Balkáne.

T – najviac ľudí s touto haploskupinou sa nachádza vo východnej Afrike a na strednom východe. V Európe žije malé množstvo ľudí s touto genetickou skupinou najviac do 5 % napríklad v Grécku,Taliansku, Španielsku, Portugalsku.

Q – v Európe malá skupina, pochádza z centrálnej a severnej Ázie

N – Ugrofíni, ich pôvod je na ďalekom východe v Ázii, nositeľmi tejto genetickej skupiny sú ľudia žijúci v dnešnom Fínsku (až 60 %) a v pobaltských krajinách. Nositeľmi tejto skupiny by mali byť aj občania žijúci v súčasnom Maďarsku, prečo nie sú (alebo ich je len veľmi málo) uvádzam ďalej.

Zastúpenie jednotlivých genetických skupín ľudí v niektorých európskych krajinách (podľa analýz úsekov Y- pohlavného chromozómu):

(zvýrazňujem najpočetnejšiu skupinu ľudí, ktorá udáva charakter danej krajiny, či je teda slovanská, germánska alebo nejaká iná)

Slovensko –

centrálni a východní Slovania 42 %, južní Slovania 16 %, (Slovania dohromady 58 %), Germáni 14 %, Škandinávci 7 %, Keltogermáni 1 %, Kaukazania 4 %, Turci, Albánci 2 %, severní Afričania, Balkánci 7 %, Ugrofíni 3 %, ostatní 4 %.

Čechy –

centrálni a východní Slovania 34 %, južní Slovania 9 %, (Slovania dohromady 43 %), Germáni 22 %, Škandinávci 11 %, Keltogermáni 4 %, Kaukazania 5 %, Turci, Albánci 6 %, severní Afričania, Balkánci 6 %, Ugrofíni 1 %, ostatní 2 %.

Maďarsko –

centrálni a východní Slovania 30 %, južní Slovania 20 %, (Slovania dohromady 50 %), Germáni 17%, Škandinávci 8%, Keltogermáni 2 %, Kaukazania 4%, Turci, Albánci 6 %, severní Afričania, Balkánci 8 %, Ugrofíni 1 %, ostatní 1 %.

Fínsko –

centrálni a východní Slovania 5 %, južní Slovania 0 %, (Slovania dohromady 5%), Germáni 3 %, Ugrofíni 62 %, Škandinávci 28 %, Keltogermáni 1 %, Kaukazania 0%, Turci, Albánci 0 %, severní Afričania, Balkánci 1 %, ostatní 0 %.

Rakúsko –

centrálni a východní Slovania 19 %, južní Slovania 7 %, (Slovania dohromady 26 %), Germáni 32 %, Škandinávci 12 %, Keltogermáni 3 %, Kaukazania 1 %, Turci, Albánci 9 %, severní Afričania, Balkánci 8 %, Ugrofíni 1 %, ostatní 8 %.

Bulharsko –

centrálni a východní Slovania 17 %, južní Slovania 20 %, Slovania dohromady 37 %, Germáni 11 %, Škandinávci 4 %, Keltogermáni 2 %, Kaukazania 3 %, Turci, Albánci 11 %, severní Afričania, Balkánci 23 %, Ugrofíni 1 %, ostatní 8 %.

Poľsko –

centrálni a východní Slovania 58 %, južní Slovania 5 %, (Slovania dohromady 63 %), Germáni 12 %, Škandinávci 9 %, Keltogermáni 5 %, Kaukazania 0 %, Turci, Albánci 3 %, severní Afričania, Balkánci 3 %, Ugrofíni 4 %, ostatní 4 %.

Írsko –

centrálni a východní Slovania 2 %, južní Slovania 1 %, (Slovania dohromady 3 %), Germáni 81 %, Škandinávci 6 %, Keltogermáni 5 %, Kaukazania 0 %, Turci, Albánci 1 %, severní Afričania, Balkánci 0 %, Ugrofíni 0 %, ostatní 4 %.