Prvé písomné správy o tom, kde naši dávni predkovia sídlili a kam sa rozšírili v 1. tisícročí, pochádzajú najmä od byzantských – gréckych dejepiscov a od ruského mnícha Nestora.
Prečo používam výraz Sloven, Sloveni a nie Slovan, Slovania píšem tu: K názvom „Slovan, slovanský, slovančina…“
Tak napríklad Prokopios, známy grécky dejepisec, písal v polovici 6. storočia často o Slovenoch v súvislosti s bojmi s nimi. Udalosti, ktoré zachytil sa dejú koncom 5. a v prvej polovici 6. storočia. Zo všetkých jeho zápisov vyplýva, že Sloveni v tejto dobe už pevne osídlili územia nad dolným Dunajom. O Slovenoch zapísal Prokopios napríklad toto (Gréci našich predkov uvádzali ako „Sclaveni, Sklavénoi): „Sloveni a Anti bývajú v rozsiahlom kraji a najväčšia časť zeme na druhej strane Istru (Dunaja) je nimi obývaná.“ Ale aj zo všetkých ostatných správ je jasné, že ak naši predkovia prekročili dolný Dunaj (ktorý je dnes hranicou Rumunska, Bulharska a Srbska), urobili to len z dôvodov bojovných, aby sa dostali na byzantské územie čo najbližšie k Carihradu. Spomínaní Anti boli v tesnom príbuzenskom vzťahu so Slovenmi, ale ich názov neskôr zanikol.
Prokopios ďalej zaznamenáva, že začiatkom 6. storočia žili v Dácii, na území dnešného západného Rumunska Gepidi, ktorí sa nespomínajú ako nepriatelia Slovenov.
Gepidov a Slovenov spomína aj ďalší rímsky vzdelanec, Jordanes, ktorý žil v 6. storočí. Sídla Slovenov a Gepidov do 6. storočia tu opisuje veľmi presne a názov našich predkov tu všade uvádza v latinčine ako „Sclaveni“ teda Sloveni: „V tejto Skýtii (Dácii) hneď na začiatku od západu je usadený kmeň Gepidov, ktorý je obkolesený mohutnými a známymi riekami. Totiž na jej severe a severozápade sa rozlieva Tisa, na juhu ju pretína mohutný Dunaj, na východe Flutausis, ktorý dravý a plný krútňav prudko sa valí do toku Dunaja. Medzi nimi (týmito riekami) sa rozprestiera Dácia v podobe venca ovinutá strmými Alpami (Karpatami), pozdĺž ktorých na ľavom svahu, čo smeruje na sever, a to od prameňa rieky Visly na nesmiernych priestoroch sa usadil početný kmeň Venetov. Hoci sa ich mená teraz menia podľa rôznych rodov a sídlisk, nazývajú sa predovšetkým Slovenmi a Antami. Sloveni bývajú od mesta Novietunum a jazera zvaného Mursanio až po Dnester a na sever až po Vislu. Títo namiesto miest majú močiare a lesy. Anti však, ktorí sú z nich najzdatnejší, tam, kde sa Pontské more (Čierne more) zahýba, rozprestierajú sa od Dnestra až po Dneper …“
Teda Jordanes nám zanechal v 6. storočí najpresnejšiu správu o tom, kde sme boli usídlení ešte koncom 5. a začiatkom 6. storočia.
Zo starších zdrojov, ktoré spracoval v 7. storočí do nového geografického diela arménsky vzdelanec Anania Širakaci, vyčítame, že aj samotná Dácia predtým patrila Slovenom, ale germánski Góti, ktorí prišli zo Škandinávie koncom 4. storočia ju obsadili a tu žijúcich Slovenov si podmanili. V arménskej Geografii od Širakaciho sa dočítame veľmi presne: „…na severnej strane je veľká krajina Dácia obývaná Slovenmi, ktorí tvoria 25 kmeňov. Ich krajina padla pod moc Gótov, ktorí prišli z ostrova Skanie (Škandinávie)…
Hneď na to prišli do Dácie Gepidi, teda Sloveni museli byť v Dácii usadení ešte pred príchodom Gótov a Gepidov v 4. storočí. V Dácii, v dnešnom Rumunsku nájdeme ešte dnes veľa staroslovenských topografických názvov, napríklad Crasna (Krásna), Muresul (Mureš, Maroš), Somesul (Samoš), BistriSta (Bystrica), Brasov (Brašov) a mnoho iných.
Dnešné Slovensko, Moravu a Čechy naši predkovia začali obsadzovať už niekedy v 4. storočí. V Bratislave, pri závode technického skla v Dúbravke bolo odhalené rímsko-slovenské nálezisko nazývané ako Villa Rustica. Z rovnakého obdobia sa tu našli spolu rímske i staroslovenské archeologické nálezy, teda to znamená, že staré slovenské kmene tu roboli osídlené už v rímskej dobe spolu s Rímanmi. Nové genetické analýzy však ukazujú, že migrácie Slovenov a Praslovenov do strednej Európy prebiehali aj v oveľa staršom období. O tom bližšie píšem tu: Genetické skupiny Európanov.
Celá debata | RSS tejto debaty