Cesta do ranej histórie Slovákov

Panónia je názov územia, ktoré bolo vytvorené ešte za čias Rímskej ríše ako jeho okrajová provincia. Na severe bol Dunaj severnou hranicou Panónie od dnešnej Viedne až po dnešnú Budapešť a ďalej bol Dunaj východnou hranicou Panónie až po Srbsko. Panónia sa teda nachádzala približne tam, kde je dnes západná časť Maďarska oddelená Dunajom. Do 6. storočia sa v Panónii postupne začali usadzovať Sloveni a koncom 6. storočia túto oblasť obsadili Avari. (Prečo používam výrazy Sloven, Sloveni namiesto Slovan, Slovania vysvetľujem v časti: K názvu Slovan, slovanský, slovančina …“).

Panónia až do príchodu Avarov bola kresťanská a podliehala biskupstvu v Srieme (Sirmium), čo je dnešná srbská Sriemská Mitrovica. Počas prítomnosti Avarov kresťanstvo v Panónii zaniklo, po porážke Avarov a založenia slovenského Blatnohradského kniežatstva v 9. storočí bolo znovu obnovené.

Sloveni osídlili do 6. storočia najmä územia nachádzajúce sa na sever a východ od Dunaja po celej svojej dĺžke. Teda obsadili ľavý breh Dunaja až po ústie do Čierneho mora. Koncom 6. storočia slovenské kmene expandovali ďalej cez Dunaj na byzantské územie proti ktorým Byzancia úporne bojovala. Byzancia si s nimi nevedela rady, využívala preto proti nim Avarov, ktorí sem prichádzali v druhej polovici 6. storočia z východu popod Karpaty. Avari zo začiatku vstupovali do služieb Byzancie v bojoch proti Slovenom, neskôr sa obrátili proti nim. Z konca 6. storočia máme zachované svedectvo od byzantského spisovateľa Menandrosa o tom, ako Avari chceli dobyť byzantské mesto Sirmium, keď k nemu prišli s celým svojim vojskom.

Avarov naši predchodcovia nazývali Obri. Avar je skomolenina názvu Obor (Obor – Abar – Avar). Málokto vie, že odvtedy máme my Slováci, Česi, Poliaci a Rusi toto slovo (obor) v slovníku a vyjadruje veľké, silné a divoké ľudské bytosti. Obri (Avari) utláčali Slovenov a využívali ich ako predvoj pri svojich vojnových prepadoch. Avari boli osídlení takmer v celej Panónii spolu s roztrúsenými kmeňmi Slovenov, ktoré si podmanili. Územia Slovenov nad Dunajom však nikdy neovládli, vyplýva to z mnohých dobových historických dokumentov i z archeologických nálezov (pozri aj: Slovensko-avarské pohrebiská 

Čo sa však dialo na dnešnom našom území, na Morave a na Slovensku do 7. storočia ? Písomných údajov je málo, sem vplyv Byzancie už nesiahal, nebol preto dôvod písať o Slovenoch žijúcich nad Dunajom na území dnešného Slovenska, Moravy a Čiech. Nevieme presne kedy a v akých počtoch sa sem naši predkovia prisťahovali, ale z náleziska v Dúbravke pri závodoch Technického skla v Bratislave vieme, že sme tu boli už za čias Rimanov v 4. storočí. Isté je, že sme tieto naše kraje osídlili ešte pred príchodom Avarov do Panónie a že slovenské kmene obsadili územia nachádzajúce sa prevažne na sever od Dunaja. Dokazujú to mnohé staroslovenské archeologické nálezy nájdené na území dnešnej Moravy a Slovenska z 5. a 6. storočia. Avari sa v strednej Európe objavili až koncom 6. storočia a stali sa našim bezprostredným južným susedom ďalších približne 200 rokov. Vieme to napríklad od longobardského vzdelanca Pavla Diakona, ktorý žil v 8. storočí. Tento vzdelanec zaznamenal udalosti, ktoré sa diali v Noriku a v Panónii do 7. storočia, teda na územiach pod Dunajom, južne od dnešných Čiech, Moravy a Slovenska. Pripomeňme si, že Norikum bola rímska provincia nachádzajúca sa približne smerom na juh od dnešných Čiech. Panónia bola rímska provincia nachádzajúca sa južne od dnešnej Moravy a západného Slovenska. Severnou a východnou hranicou Panónie bol Dunaj.

Z práce Pavla Diakona vyplýva, že tieto bývalé dve rímske provincie naši predkovia do konca 6. storočia ešte husto neosídlili a Dunaj bol prirodzenou hranicou, ktorý nás, Slovenov, oddeľoval od ostatného sveta. Koncom 6. storočia zaujali Norikum Bavori, germánsky kmeň a do Korutánska prišli Sloveni od stredného Dunaja, kde boli ohrozovaní prichádzajúcimi Avarmi. Avari sa nakoniec usadili v Panónii, odkiaľ ohrozovali a prepadávali okolité národy a územia. Sloveni žijúci v okolí Avarov preto vytvorili na istý čas na svoju obranu silný zväz známy ako Samova ríša. Avari však napriek tomu zotročili roztrúsené slovenské i gepidské kmene žijúce v Panónii a pri strednom Dunaji.

Z prác našich archeológov, ktorí sa zaoberali avarskou problematikou vyplýva veľa zaujímavých skutočností (pozri aj: Slovensko-avarské pohrebiská). Na južnom Slovensku bolo z obdobia Avarskej ríše v 7-8. storočí preskúmaných doteraz okolo 6 000 hrobov na 40 pohrebiskách nad Dunajom a okolo 60 000 hrobov v Maďarsku pod Dunajom. Získané nálezy z týchto hrobov potvrdili skutočnosť, že južné a juhozápadné Slovensko bolo dokázateľne osídlené Slovenmi ešte pred príchodom Avarov do Panónie. Na našom území nad Dunajom boli odhalené dva typy pohrebísk: žiarové a kostrové a v oboch typoch pohrebísk sa našiel podunajský staroslovenský typ keramiky. Na žiarových pohrebiskách sa pochovávalo tak, že mŕtvi boli najskôr spálení a spálené zvyšky tela boli vložené do popolnice, ktorá bola zakopaná do zeme. Pritom samotné popolnice nám hneď prezradia, či bolo pohrebisko staroslovenské alebo nie. Na kostrových pohrebiskách sa pochovávalo bez pálenia, do zeme do hrobu. Poznáme však aj také pohrebiská, kde nachádzame popolnicové, žiarové hroby vedľa kostrových hrobov z toho istého obdobia. Nemusíme sa tomu diviť, veď aj dnes v celej Európe pochovávame telo buď do zeme alebo spálením tela na popol do urny. Žiarové staroslovenské pohrebiská sú pritom staršie, postupne ich nahrádzajú kostrové pohrebiská a v 8. storočí nachádzame na juhozápadnom Slovensku už iba kostrové pohrebiská. Čím ideme severnejšie, tým dlhšiu dobu žiarové pohrebiská pretrvávajú.

Teda podunajský staroslovenský typ keramiky, aký nachádzame na žiarových pohrebiskách, nachádzame aj na kostrových pohrebiskách. Tú istú keramiku vyrábali Sloveni, ktorí svojich mŕtvych buď spaľovali alebo pochovávali do hrobu. Keramika nám prezrádza veľa, pretože je najcitlivejším ukazovateľom prítomnosti daného etnika, kmeňa či národa a jeho vývojových zmien na danom území.
A keramika podunajského staroslovenského typu sa nenašla na pohrebiskách na území avarského osídlenia pod Dunajom. Na pohrebiskách nad Dunajom sa táto keramika našla v hojnom počte v hroboch bez rozdielu pohlavia, veku, či sociálnej príslušnosti. Znamená to teda, že nad Dunajom žili naši predkovia nepretržite už od najstarších čias a Dunaj sa stal prirodzenou hranicou medzi Avarmi a nami po ich príchode do Panónie koncom 6. storočia.

Archeologické nálezy prezradili ešte viac a síce, že spomínanú keramiku podunajského typu, ktorú vyrábali slovenskí hrnčiari na pomaly rotujúcich kruhoch sme našli v hojnej miere aj v hroboch z 9. storočia na území Čiech, teda tam, kde sa Avari vôbec nevyskytovali. Táto keramika vyrobená na území Čiech, Moravy a Slovenska v 9. storočí je zhodná s keramikou, ktorá bola nájdená v hroboch zo 7. storočia. Zhodné sú tvary nádob, ich výzdoba a značky na dne. Typickou výzdobou sú vlnovky i rovné čiary a rad hrebienkových vpichov pod hrdlom. To isté platí o príbytkoch našich predkov, ktoré sú zhodné z rôznych archeologických nálezísk od 5. do 12. storočia nezávisle od toho, či sa nachádzali na územiach, kam prenikla časť Avarov, alebo na územiach, kde Avari vôbec neboli. Ale aj mnohé iné predmety, ako sú napríklad zbrane, nožíky, drevené kované vedierka, šperky, či výstroj, ktoré boli nájdené v hroboch na pohrebiskách nad Dunajom sa líšia od predmetov, ktoré boli nájdené v hroboch pod Dunajom na avarskom území. 

Čo z toho všetkého vyplýva ? Je to dôkaz toho, že slovenské obyvateľstvo žijúce najmä na území dnešného západného Slovenska, Moravy a Čiech nad Dunajom bolo minimálne od 6. storočia zhodné s obyvateľstvom, ktoré nachádzame v historických dokumentoch z 9. storočia pod názvom „Moravania“ alebo „moravskí Sloveni“ a že títo naši predkovia tu žili už pred príchodom Avarov do Panónie, po ich príchode, aj po ich zániku. Teda my, dnešní Slováci, Moravania a Česi sme tu nepretržite minimálne od 5. storočia a možno aj dlhšie (pozri aj: Genetické skupiny Európanov).
Ďalším archeologickým dôkazom toho, že Avari ostali pod Dunajom je to, že v hroboch na dnešnom južnom Slovensku sa našlo približne len do 4 % kostier mongoloidnej rasy, a potom aj to, že nikde nad Dunajom sa nenašlo ani jediné čisto avarské pohrebisko. 

Avari boli deštruktívnym, agresívnym národom, ktorý žil na úkor okolitých národov. Avari uskutočňovali náhle prepady do bohatých krajín, kde rabovali čo videli a hneď sa s korisťou vracali do svojich hriniek. Koncom 8. storočia začali vážne ohrozovať aj Franskú ríšu svojimi neustálymi prepadmi smerom na západ. Vtedy vládol Franskej ríši silný vládca Karol Veľký, ktorý sa rozhodol s Avarmi navždy skoncovať. Keď Franská ríša koncom 8. storočia zaútočila na Avarov, aby ich definitívne porazila, v historických dokumentoch sa spomínajú najsevernejšie strety franských vojsk s Avarmi pri rieke Dunaji, Kampe, Rábe a vo Viedenskom lese. Postup franských vojsk proti Avarom je podrobne opísaný vo Fuldských letopisoch. Keď franské vojská postupovali v roku 791 pozdĺž oboch brehoch Dunaja i na plavidlách po prúde Dunaja, na Avarský odpor narazili na miestach, kde sa vlieva rieka Kamp do Dunaja a vo Viedenskom lese (pozri obr.). 

Tu Avarov rozohnali a postupovali ďalej. Vojská z jednej i z druhej strany Dunaja i plavidlá po Dunaji prišli bez boja až k rieke Rába, kde založili na niekoľko dní vojenský tábor. Odtiaľ sa južná časť vojska vydala cez Panóniu a Sabariu (dnešné maďarské mesto Szombathely) späť do Bavorska, pričom veľkú časť Panónie vyplienili. Skkeverná časť vojska sa v pokoji vrátila tou istou cestou späť severnou stranou Dunaja. Miesta nad Dunajom od dnešnej Viedne až po Komárno sa obišli bez bojov, pretože tu Avari nemali svoje sídla. Pritom výborným strategickým miestom pre Avarov by bol Devín so svojim hradným vrchom, keby tu sídlili. Ale franské vojsko prešlo cez Devín bez bojov, lebo tu nebolo s kým bojovať a tu usídlení Sloveni nerobili Frankom žiadne problémy pri prechode. Frankovia v roku 796 vytlačili Avarov až za rieku Tisu (pozri obr.), ich územia obsadili a vytvorili z nich tzv. východnú marku, ktorá bola pod správou franských veľmožov. Severnou hranicou východnej marky bol Dunaj, územia nad Dunajom Frankovia neobsadili, pretože tu sídlili Sloveni – Moravania.

Koncom 8. storočia moc Avarov natoľko poklesla, že okolití Sloveni sa začali sťahovať do Panónie pričom Avarov vážne ohrozovali. V roku 805 preto avarský kagan Teodor (už bol pokrstený, ako uvádzajú franské letopisy) žiada franského vládcu Karola Veľkého, aby sa Avari mohli usadiť v bažinatom priestore medzi Dunajom a Rábou, pretože v starých sídlach ich ohrozovali Sloveni. Do polovice 9. storočia bola Panónia naplnená Slovenmi už natoľko, že samotní Frankovia nazývajú toto územie „slovenská marka“ (doslova zaznamenané: „slougenzin marcha“),  čo bolo vlastne blatnohradské kniežatstvo na čele s kniežaťom Pribinom a neskôr s jeho synom Koceľom.